Technológia a montáž podlahového vykurovania

Ďalej sa oboznámime s postupom výroby vykurovacej podlahy mokrým spôsobom. Uvedený návrh realizácie vykurovacej podlahy zohl'adňuje naše aj zahraničné skúsenosti.

Hned' na začiatku upozorňujeme, že podl'a STN 06 0312 montáž ústredného vykurovania so zabetónovanými rúrkami môže vykonať iba odborný montážny podnik, t.j. dodávateľ ústredného vykurovania.


Postup pri technológii a montáži vykurovacej podlahy mokrým spôsobom je nasledovný:

1. príprava objektu,
2. príprava podlahy,
3. kladenie obvodových izolačných pásov,
4. kladenie tepelno-akustickej izolácie,
5. kladenie hydroizolačnej fólie,
6. uchytávanie rúrok,
7. kladenie vykurovacích rúrok,
8. tvorba dilatačných škár,
9. kladenie betónovej mazaniny,
10. kladenie podlahy.


1. PRÍPRAVA OBJEKTU

Pred samotným kladením vykurovacej podlahy treba objekt pripraviť tak, aby sa pri jeho dodatočných úpravách nepoškodila konštrukcia podlahy, aby napr. nenastal požiar izolačnej vrstvy pri zvázváraní kovových častí, príp. deformácia alebo iné mechanické, príp. chemické poškodenie pri nesprávnej manipulácii počas montáže.

To predpokladá dokončené omietkárske práce na všetkých konštrukciách susediacich s realizovanou podlahou, osadené zárubne, dokončený kotlový okruh.

V objekte osadíme rozdel'ovače, zberače a ostatné zariad'ovacie a ovládacie prvky systému tak, aby pri neskoršom zváraní na kovových častiach systému nenastal požiar izolačnej vrstvy.


2. PRÍPRAVA PODLAHY

Pred kladením vykurovacej podlahy sa na podkladovej ploche odstránia nedostatky, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvňovať kvalitu vykurovacej podlahy. Povrch nosnej vrstvy sa zarovná, očistí od nečistôt, hrbolov a mastných škvŕn.

Ak vykurovacia podlaha hraničí s prírodným terénom, treba vložením hydroizolačnej vrstvy zabránit' prípadnému prenikaniu zemnej vlhkosti do konštrukcie vykurovacej podlahy.

Na vytvorenie hydroizolácie používame fóliu z PE alebo PVC. Túto vol'ne kladieme na podkladový betón tak, aby súvisle pokryla celú plochu. Jednotlivé okraje fólie by sa mali navzájom prekrývať v šírke 20 až 30 mm a na okolité zvislé konštrukcie minimálne vo výške konštrukcie vykurovacej podlahy.


3. KLADENIE OBVODOVÝCH IZOLAČNÝCH PÁSOV

Po úprave podkladu začíname klásť obvodové izolačné pásy. Tieto sa kladú ako súvislý neprerušený pás do výšky konštrukcie podlahy.

Po obvode položíme okrajový izolačný pás na výšku podlahových vrstiev, pričom dbáme na jeho celistvosť (aj po obvode stfpov, prestupov cez podlahu, v prahoch dverí a pod). Ak je to potrebné členíme podlahu do dilatačných celkov s maximálnou plochou 40 m2. Dilatáciu vytvárame aj pomocou okrajových izolačných pásov. 

Pozdĺž architektonicky komplikovanejších konštrukčných častí, ako sú napr. stĺpy, rohy, výklenky, odporúčame izolačné pásy o tieto pevne prichytiť klincami.


4. KLADENIE TEPELNO-AKUSTICKEJ IZOLÁCIE (POLYSTYRÉNOVÝCH SYSTÉMOVÝCH DOSIEK)

Po vytvorení okrajových izolačných pásov sa na upravený povrch podkladového betónu kladie vrstva tepelnej a zvukovej izolácie. Jej hrúbka je predpísaná podľa výpočtu projektantom podlahovéhovykurovania, väčšinou však 4 až 6 cm. Tepelno-akustická izolácia môže byť v kusovom vyhotovení, príp. ako tzv. rol-jet a falt-jet, čím sa umožňuje vytváranie systémových rolní.

Izolačné dosky kladieme k sebe tak, aby po celej ploche vytvorili súvislú vrstvu. Kladú sa k sebe čo najtesnejšie, najlepšie v dvoch vrstvách tak, aby škáry spodnej vrstvy boli prekryté pevnou časťou vrchnej vrstvy. Medzi sebou sa môžu vzájomne fixovat' kovovými závlačkami.

Tepelnú izoláciu začíname klásť od krajov. miestnosti k jej stredu, čo nám umožňuje fixovať okrajový izolačný pás jeho pritlačením k stene.

Izolačné dosky kladieme na podklad voľne, alebo ich môžeme lepit'. Pri druhej alternatíve musíme dať pozor na vhodne zvolený druh lepidla. Polystyrén nesmie príst' do styku s organickými rozpúšťadlami, aby nenastala jeho degenerácia a následná strata tepelnoizolačných vlastností. Na nosnú konštrukciu sa môže lepiť čistým asfaltom alebo vodnými disperznými lepidlami a tmelmi.


5. KLADENIE HYDROIZOLAČNEJ FÓLIE (NETÝKA SA POLYSTYRÉNU S HYDROIZOLAČNOU FÓLIOU)

Hydroizolačná fólia z PVC alebo PE sa kladie voľne na povrch izolačných dosiek. Okraje jednotlivých pásov sa prekrývajú minimálne 20 až 30 cm a po obvode miestnosti sú vytiahnuté nad okrajový izolačný pás, aby betónová zmes nezatiekla do škár. V súčasnosti sa často namiesto klasickej hydroizolačnej fólie uplatňuje viacúčelová a viacvrstvová fólia, ktorá okrem funkcie vlhkostnej bariéry plní aj úlohu tepelnej reflexie.

V prípade výrobcov, ktorí používajú systémové tepelnoizolačné dosky, fólia odpadá, pretože je súčasťou dosky a predstavuje jej hornú vrstvu.

Zahraniční výrobcovia odporúčajú v prípadoch, ak vykurovacia podlaha hraničí s vonkajším prostredím, klást' tepelnú izoláciu nad aj pod nosnú podlahu. Tepelná izolácia na vonkajšej strane ochladzovanej konštrukcie spôsobuje kvalitnejšie zatepl'ovanie.


6. UCHYTÁVANIE RÚROK

Rúrky podlahového vykurovania sa pripevňujú týmito spôsobmi:

a) priväzovaním o sieť,
b) uchytávanfm plastovými príchytkami na sieť,
c) uchytávaním plastovými príchytkami na koľajničky,
d) fixovaním plastovými príchytkami do izolačnej dosky,
e) vtláčaním rúrok do systémovej dosky,
f) spájaním prostredníctvom roznášacích lamiel,
g) uchytávaním na armovacie siete,
h) spájaním do lamelových kaziet,
i) ukladaním modulových klíma-podláh.


Priväzovanie o sieť

Na pripravený tepelnoizolačný podklad sa na dištančné krúžky hrúbky asi 5 mm, ktoré umožňujú zatekanie betónu pod rúrky, položí kari-sieť v čo najl'ahšom vyhotovení (hrúbky drôtu 4 až 6 mm). Ako viazací materiál sa môže použiť drôt alebo PVC páska. Rozmery ôk volíme vzhľadom na rozstup rúrok udaných projektantom vykurovania, čím sa zjednoduší určovanie vzdialeností pri montáži a prichytávaní rúrok. Rošt pre ukladanie rúrok z rovných kari-sietí môže byť s rozmermi ôk 100/ 100 mm, 150/150 mm alebo 200/200 mm s hrúbkou drôtu 2 až 5 mm. Náhradne sa môžu použit' i niektoré typy kábelových príchytiek. Jednotlivé kusy kari-siete v rámci jedného vykurovacieho pol'a sa spájajú viazacím oceľovým drôtom.

Uchytávanie plastovými príchytkami na sieť

Analogicky ako v predchádzajúcom prípade po vytvoreni kari-siete sa rúrky už nepriväzujú, ale uchytávajú prostredníctvom radov plastových príchytiek fixovaných práve v uvedenej kari-sieti. V tomto prípade sa jednak zjednodušuje celková montáž, urýchľujú práce, jednak nastáva lepší kontakt rúrky s betónovou mazaninou, následne aj lepší prenos tepla z rúrok do interiéru.

Uchytávanie plastovými príchytkami na kol'ajničky

Lisované kolajničky z plastu sa jednoduchými spojkami upevnia na izolačnú vrstvu a tým tvoria bázu na uchytenie rúrok, ktoré sa uložia do vopred prelisovaných otvorov kolajničiek , ich modul rozstupu je daný výpočtom.

Fixovanie plastovými príchytkami do izolačnej dosky

Pri tomto spôsobe buď ručne, alebo špeciálnym vtláčacím náradím, uchytávame rúrku do tepelnoakustickej izolačnej vrstvy tak, že perforujeme hydroizolačnú, príp. tepelno-reflexnú fóliu.

Vtláčanie rúrok do systémovej dosky

Pomocou vtláčania rúrok do účelne tvarovanej systémovej dosky, ktorá môže byť rôzne tvarovaná a modulovaná prostredníctvom radov výstupkov, vrátane hornej hydroizolačnej vrstvy, čo umožňuje zabezpečiť rôzne rozstupy rúrok, ako aj možné zmeny rozstupov (zahustenia) v okrajových zónach. Takto sa výrazne urýchľuje montážny proces, uľahčuje sa práca montážnikom, v konečnom dôsledku sa zlacňuje práca.

Spájaníe prostredníctvom roznášacích lamiel

V podstate takisto ide o uloženie rúrok do vopred pripravených systémových tepelno-akustických izolačných dosiek, ale s presne vytvarovanými kanálikmi, do ktorých sa vkladajú kovové roznášacie lamely. Takéto riešenie má nižšie nároky na hrúbku betónovej mazaniny, lepšie zabezpečuje rozloženie povrchových teplôt podlahy, je však prácneJsie.

Uchytávanie rúrok na armovacie siete

V princípe je to obdobný spôsob, ako pri uchytávaní rúrok do kari-siete, rozdiel je len v tom, že v tomto prípade ide o vykurovacie podlahy vystavené zvýšenému zaťaženiu, takže v prvom rade sa musí zabezpečiť bezpečnosť rúrok pri prípadnom porušení celistvosti podlahovej konštrukcie v dôsledku nadmernej záťaže.

Spájanie do lamelových kaziet

V tomto prípade sa vhodne dopfňa koncepcia uplatnenia roznášacích lamiel tvarovaných do formy kaziet, vhodná najmä pre uplatnenie pružných

podláh.

Ukladanie modulových klíma-podláh

Toto riešenie predstavuje absolútne odlišný prístup, kde vykurovacie rúrky sú nahradené klímapodlahami, ktoré predstavujú integrované vykurovacie duté dosky, ktorých prepojením možno vytvoriť vykurovaciu podlahu.


7. KLADENIE VYKUROVACÍCH RÚROK

Pri odvíjaní rúrok možno postupovať dvojako:

a) Zväzok rúrok sa položí do stredu miestnosti a rúrka sa postupne odvíja a stáča do špirály s rozstupom 2 x 1. Pri vracaní rúrky späť treba otočit' celý zväzok o 180° tak, aby sa rúrka hladko odvíjala bez prekrúcania.

b) Pri ukladaní môžeme postupovať aj opačne, od rozdeľovača do príslušnej miestnosti. V miestnosti postupujeme po obvode k jej stredu po špirále s dvojnásobným rozstupom 2 x 1. Po stredovom oblúku postupujeme spät' po špirále k rozdeľovaču. Povolený uhol ohybu je predpísaný výrobcom rúrok a pre naše rúrky s PP je povolený oblúk 20 D, čo je 400 mm.

Po dovinutí rúrky potrebnej dÍžky sa tieto odrežú ručnou pílkou. Rezy musia byt' kolmé na os rúrky. Odrezané konce zbavíme ostrapkov montážnym nožom pri súčasnom zrazení hrán pod uhlom 45° a vyhladíme.

Koniec rúrky spojíme s tvarovkou bud' zváraním, alebo montážnou spojkou, podľa druhu tvarovky. Spájanie rúrok podlahového vykurovania môžeme realizovať:
- zváraním pomocou nákružku a špeciálneho zváracieho zariadenia,
- pomocou rýchlospojky z plastu,
- pomocou kovovej rýchlospojky .

Pred spojením rúrky s tvarovkou polyfúznym zvarom, musia sa spájané časti zbavit' hrubých nečistôt a očistiť suchou handrou. Pri montáži spojky sa táto rozoberie a jednotlivé časti sa nasunú na spájaný koniec v predpísanom poradí. Koniec rúrky s nasadenými súčasťami sa zasunie do tela spojky alebo prechodky a upevní prievlečenou maticou. Táto sa dotiahne krútiacim momentom predpísaným výrobcom. Veľkosť krútiaceho momentu možno overiť zachytením ciachovacieho minciera na rameno hasáka a kontrolou veľkosti ťažnej sily na tomto mincieri. 

Vykurovacie rúrky neodporúčame vo vykurovacom okruhu, zabetónovanom v konštrukcii podlahy, nadpájat'.

Pri oknách, príp. pri vonkajších stenách kladieme v páse 0,5 až 1,0 m rúrky hustejšie, a to v rozstupe 1/2 /. 

V mieste ohybu treba rúrku nahriať, napr. teplovzdušným agregátom na zváranie PVC, ohnúť a prichytiť. Po ohnutí a priviazaní nahriatej rúrky možno pokračovať v práci bez ochladzovania oblúka.

V miestach, kde hrozí mechanické poškodenie rúrok (napr. prechod nad dilatačnou škárou alebo prechod von z konštrukcie podlahy), treba rúrky chránit' flexibilnou rúrkou alebo plsteným obalom.


8. TVORBA DILATAČNÝCH ŠKÁR

Vzhľadom na deštruktívny vplyv pravidelne sa opakujúceho otepľovania a chladnutia podlahovej konštrukcie treba dbat' na usporiadanie dilatačných škár v konštrukcii vykurovacej podlahy, a to podľa STN 73 2400 a STN 73 2001. Rozdeľovacie (dilatačné) škáry zabezpečuje priebežne od tepelnej izolácie až po povrch vykurovacej podlahy. Pri ich návrhu treba zabránit' križovaniu škár s vykurovacími rúrkami. Ak túto podmienku nedokážeme zabezpečiť , treba rúrky chrániť obalom v mieste križovania tak, ako už bolo opísané v predchádzajúcom.

Dilatačné škáry sa musia vyhotoviť tak, aby skutočne umožňovali rozpínanie podlahy. Šírka škáry má byť min. 8 až 10 mm. Všetky dilatačné škáry sa musia vyplniť vhodným stáloplastickým materiálom.

Veľkosti plôch oddelených dilatačnými škárami nie sú v STN pevne stanovené. Odporúčame preto určiť túto hodnotu maximálne na 40 m2, optimálne

však okolo 20 až 25 m2.

Dfžka dilatačného celku nemá presiahnuť 8 m a pomer strán nemá byť väčší ako 1:2.

Návrh dilatačných škár podmieňuje aj geometrický tvar miestnosti. Plochy v tvare L, T alebo Z sa rozdeľujú na obdÍžnikové alebo štvorcové polia a dilatačné škáry sa zriad'ujú aj v mieste prestupov vonkajších dverí.


9. KLADENIE BETONOVEJ MAZANINY

Po uložení rúrok treba pred ich zabetónovaním spraviť tlakovú skúšku na zistenie prípadných zmien. Pri tejto skúške sa sústava odvzdušní a napustí vodou. Vlastné betónovanie sa robí pri takto pripravenej sústave.

Hrúbka betónovej vrstvy je určená výpočtom podľa projektu. Betónovú zmes dopravujeme na miesto určenia čerpadlami, alebo ju rozvážame na fúrikoch, pričom pri výrobe, doprave a kontrole betónovej zmesi postupujeme podľa STN 73 2400. Ak zmes dovážame na fúrikoch, treba rúrky chrániť pred ich mechanickým poškodením, napr. zakrytím drevenými doskami.

Pri roztieraní zmesi dbáme na to, aby:
- okrajový izolačný pás zostal celistvý a neporušený,
- jemné a tekuté zložky nepodtekali do alebo dokonca pod tepelnoizolačnú vrstvu,
- rúrky sa počas betonáže neprehýbali alebo nevyplavovali a ich poloha zostala nezmenená
- mechanicky sa nepoškodili alebo inak neznehodnotili.

Počas tuhnutia a v začiatkoch tvrdnutia treba betón udržiavať v normálnych teplotných a vlhkostných pomeroch (teplota v miestnosti nesmie klesnúť pod +5 °C). Takisto nesmie byť vystavený otrasom, nárazom a d'alším škodlivým účinkom, ako je nadmerné ochladenie a ohriatie, príp. nadmerné vysychanie vplyvom prievanu.

Z týchto požiadaviek vyplýva potreba minimálne 7 dní udržiavať betón vo vlhkom stave, a to buď ochranou proti nadmernému odparovaniu vody z betónovej zmesi alebo jej vlhčením, prípadne kombináciou týchto opatrení. Nadmernému odparovaniu bránime prikrytím povrchu betónovej vrstvy fóliou alebo rohožkou. Môžeme použit' aj materiály určené na ošetrenie čerstvého betónu.

Pri ukladaní podlahového vykurovacieho systému dbáme na to, aby teplota pracovných priestorov neklesla pod 10 °C.

Voda pre vlhčenie betónu musí zodpovedať STN 73 2028 a jej teplota by nemala byť oproti povrchovej teplote betónu vyššia o viac ako 10 °C.

S vlhčením sa musí začať ihned' potom, ako betón stvrdne natoľko, že nedochádza k jeho vyplavovaniu. Pri tomto postupe dbáme, aby teplota v miestnosti neklesla pod +5 °C .

Pri funkčnej skúške možno podlahu vykurovať vtedy, ak betón dosiahne pevnosť, ktorá zodpovedá jeho triede, najskôr však po 28 dňoch. Zvyšovanie teploty musí byť plynulé a rovnomerné. Prírastok teploty vykurovacej vody nemá byť viac ako 5°C na deň.


10. KLADENIE PODLAHY

Po skončení betonáže zarovnaním a uhladením povrchu pripravíme ukladanie nášľapnej vrstvy. Povrch betónu treba obvykle vyrovnať v hrúbke asi 15 až 25 mm podkladovým cementovým poterom z jemnozrnnej malty MC - 100, podľa STN 72 2430 alebo ON 74 4516.

Táto sa podľa druhu materiálu nášľapnej vrstvy pripevňuje nasledovnými spôsobmi:
- kladením do vyrovnávacej cementovej vrstvy (dlaždice, kameň , a pod.),
- lepením do vrstvy lepidla (PVC, parkety, koberce).

So zvyšovaním teploty podlahy možno začať postupne počas troch dní až do dosiahnutia prevádzkovej teploty. Pri kladení podlahových krytín treba brat' do úvahy aj d'alšie požiadavky uvedené v STN 06 0312.


V tejto kategórii nie sú žiadne produkty.

chat 0917 133 662 info@atria.sk Máte otázku?
Napíšte nám správuclear
Správa bola odoslaná. ZATVORIŤ
isoOdporučený termostat
Junkers CW100
format_align_justifyRebr�kov� radi�tory
Odporučený rebríkový radiátor
settings_backup_restoreOdporučené čerpadl�
Čerpadlá
IBO OHI
exposureEkvitermick� čidlo
Ekvitermick� čidlo
isoTermostaty na čerpadl�
Termostaty na čerpadl�
isoOdporučený termostat
Protherm Thermolink P2
isoOdporučený termostat
Buderus RC 300
isoOdporučený termostat
Vaillant multiMATIC 700
isoOdporučený termostat
Emos EMP911
routerOdporučené dymovody
Odporučené dymovody
swap_callsOdporučené potrubie
Pex-AL-Pex 16x2
call_splitOdporučené rozdeľovače
Odporučené rozdeľovače
merge_typeOdporučené spojky
Odporučené spojky
border_outerOdporučené dosky
Odporučené systémové dosky
format_color_fillOdporučen� zmes
Odporučen� nemrzn�ca zmes
powerOdporučené �pir�ly
Odporučené vykurovacie ty�e
buildPom�cky na mont��
Pom�cky na mont��
flip_to_frontOdporučené skrinky
Odporučené skrinky